Zdravé ryby z nezdravého prostredia?
Ryby sú kontroverzné nie len svojim smradom, ale aj tým že ako „špongia nasávajú všetko čo pláva s nimi vo vode“. V súčasnosti nastáva problém pri narastajúcom priemysle, ktorého výsledkom je znečistenie životného prostredia. Vody nie sú výnimkou. Tvrdenie o pravidelnej konzumácii rýb sa škriepi s faktom, že sú ryby akýmsi „úložiskom“ ťažkých kovov a rôznych syntetických chemikálií. Aké sú názory odborníkov z rôznych oblastí? Je bezpečnejšie jesť divé či chované druhy rýb? To sú otázky, ktoré som si položila. Tomuto článku predchádzalo dlhé štúdium a ja Vám ponúkam výber toho najdôležitejšieho.
Plusy verzus mínusy
Americká štúdia (1) hovorí, že zdravotné benefity, ktoré prináša pravidelná konzumácia rýb prevyšujú potenciálne karcinogénne vplyvy spôsobené POPs (polycyklické byfenyly) a dioxínmi. V otázke kontaminácie ortuťou (Hg) a dopadom na ľudské zdravie, americké enviromentálne, potravinárske a zdravotnícke inštitúcie tvrdia, že o limitujúcom množstve konzumácie rýb nie je potrebné rozprávať. Tvrdia, že kontaminácii sa vyhneme striedaním druhov rýb.
Kontaminácia stredomorských druhov rýb
Rozbory stredomorských rýb (2) vykazujú zvýšené hodnoty ťažkých kovov, mnoho krát nad stanovené limity. Najviac zvýšené hodnoty kadmia (Cd) sú v Čiernom mori. Európska únia nemá stanovené limity pre arzén (As) a z výskumov vyplýva, že množstvo nachádzajúce sa v rybách je pre organizmus „málo škodlivé“ a navyše skrz ryby prijímame menej toxickú formu arzénu. Olovom (Pb) najkontaminovanejšou rybou v Stredomorí je štikozubec obecný (Merluccius merluccius). Tomu sa radšej vyhýbajte.
Divé verzus chované lososy
Divé lososy obsahujú viac bielkovín a menej tuku. Množstvo omega 3 mastných kyselín je zrovnateľné s lososom chovaným. Zvyknú byť farebnejšie, no niektoré môžu byť aj biele – záleží to od potravy, ktorá obsahuje karotenid astaxanthin. Podľa štúdie z roku 2017 sú divé lososy viac kontaminované POPs (perzistentné organické polutanty) aj ťažkými kovmi: arzén, olovo, ortuť, kadmium (As, Pb, Hg, Ca) ako ich väznení kamaráti.
Lososy chované na farmách sú tučnejšie a obsahujú väčšie množstvo omega 6 mastných kyselín. Do krmiva môže byť pridávaný syntetický astaxanthin, ale nemá také antioxidačné účinky ako prírodný. U chovaných sa nevyhneme ani antibiotikám a iným liekom, ktoré môžu byť rybám podávané.
Čo sa týka enviromentalistiky a chovu lososov, ak sú chované v správnych podmienkach a vo svojom prirodzenom prostredí, všetko by malo byť v poriadku. Ak sú lososy chované v umelo vytvorených nádržiach a v nevhodných podmienkach, znečisťuje sa tým okolité prostredie. Tiež únik lososov v takomto prostredí ohrozuje miestnu faunu (3).
Na obrázku nižšie je zobrazený chov lososov v ich prirodzenom prostredí.
Tehotenstvo a ryby
Tehotné, kojace ženy a deti sú skupinou, u ktorej je výber ryby obzvlášť dôležitý. Deti žien, ktoré počas tehotenstva 2 krát týždenne jedli ryby (nízko kontaminované ortuťou) alebo rybí olej dosahovali lepšie výsledky v testovaní inteligencie, správania a celkového vývoja. U detí vo veku 6 mesiacov sa prejavilo lepšie vizuálne rozpoznávanie. Omega 3 mastné kyseliny, majú teda preukázateľný vplyv na mozgové funkcie novorodenca. Tehotné a kojace mamičky by určite nemali jesť tuniak v akejkoľvek forme, neodporúča sa ani surové rybie mäso (sushi) či morské plody. Medzi ryby, ktoré sú kontaminované ortuťou najmenej patrí losos, treska či sumec, z morských plodov sú to krevety (4,5).
Summa summarum: Benefity z jedenia rýb prevyšujú fakt, že sú/ môžu byť kontaminované. Aspoň tak tvrdia odborníci. Pri výbere ryby záleží na jej pôvode – z akej oblasti pochádza a či je divá alebo chovaná. Veľký pozor pri výbere musia dávať predovšetkým tehotné a kojace ženy. Nič nepokazíte, keď si zoženiete rybu z Vašej blízkosti – od miestneho rybára, či chovateľa. Budete tak mať istotu, že sa jedná o „čistú“ a kvalitnú rybu a tiež tým podporíte svoj región.
Zdroje:
